Kríza či hendikep môže byť cestou k poslaniu

Lujza Púchyová: Prácu  eventovej manažérky a prítomnosť ľudí som si naplno užívala. No odkladala som v sebe emócie, ktoré sa naplno prejavili, až keď som sa ocitla sama. Dnešnú situáciu využime na to, aby sme sa naučili žiť sami so sebou.  

Bola to ohromná zmena od neistoty k spokojnosti. Mnohé z pocitov, ktoré si prežívala krásna a energetická Bystričanka Lujza Púchyová nie až tak dávno, sú paralelou k tomu, čo zažívame dnes. Ja, vy, my všetci čelíme zmene, ktorú asi len málokto chcel. A strachu. Čo sa vieme naučiť z príbehu extrovertného  človeka, ktorý žil zrýchlený život, až kým neprišla nečakaná situácia?

Kedysi ste ju stretli na mnohých startupových aj kultúrnych podujatiach. Pracovala ako eventová manažérka pre bratislavský HubHub. Dnes vyrába turbany pre zdravé i choré ženy, a svoje ochorenie premenila v úplne novú emóciu. Sebalásku a sebanaplnenie. 

Má Alopéciu,autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje samovoľné vypadávanie vlasov. Prvé príznaky prišli z ničoho nič v roku 2018. Ako sa dá niečo také prijať zo dňa na deň?

Našla som si malé miesto bez vlasov. Navštívila som doktorku, podstúpila kadejaké spôsoby liečby. Stále som si myslela, že to prejde. Napokon mi však vlasy vypadli všetky. Ten môj obraz v zrkadle sa každý týždeň menil. Absolvovala som veľmi veľa testov, navštívila veľa doktorov u nás, v Čechách i Nemecku. Nikto však nevedel prísť na to, čo mi je. Horšie ako príznak ochorenia boli však neustály strach a tá nepredvídateľnosť. Ako “to celé padalo” prinášalo mi to veľký šok, nevedela som ako budem vyzerať o týždeň, mesiac, neustále sa to menilo, bola to veľká neistota. S vypadaním všetkých vlasov prišla na chvíľu úľava , že už sa nemá čo zmeniť.  Zvláštny pocit. No nádej, že mi vlasy raz dorastú pretrvávala. Pre ženu sú vlasy mnohým. Sú symbolom. Ja som zrazu nevedela ani kto som. Stále som pracovala, s chorobou som sa snažila vyrovnať tak, že som svoju myseľ aj telo zamestnávala obrovským množstvom inej práce.Až prišla únava celého ducha. 

Potrebovala som si oddýchnuť, žiadna liečba nepomáhala a tak som hľadala alternatívy. Oslovila ma Ajurvéda. Vznikla v Indii a na Srí Lanke. Tak som sa tam vybrala.

Šok, hnev, prijatie. Nápad. Takto si mi opísala tvoje pocity z pobytu v skratke. Aké to teda bolo. Bola Srí Lanka miestom “vyliečenia”?

Veľmi mi pomohla, no nebolo to ľahké, bola to obrovská zmena. Predtým som pracovala ako eventová manažérka, svoju prácu som milovala a stále som sa stretávala s ľuďmi. Zrazu som mala odísť cez pol sveta, na ostrov, kde som nikdy nebola. Mala som vyskúšať liečbu, o ktorej som veľa nevedela a musela som odísť od svojich blízkych a priateľov.  Čo mi to teda dalo?

  • Najcennejšie, čo mi odchod dal bola samota. Ocitla som sa so  svojimi myšlienkami, a musela som ich spracovať a čeliť im. Našla som v sebe pocity a myšlienky, ktoré som mala aj na Slovensku, ale automaticky som ich odkladala. Rýchlym životom som ich potláčala. 
  • Uvedomila som si, že to nemám v sebe spracované, ako som si myslela. Že nie som v pohode. Tá zmena bola veľká v tom zrkadle, prišla som na Srí Lanku a zrazu sa začala vyplavovať neistota a strach. Hlavou mi dookola lietalo “Čo ak mi ostanú fotky z 26.rokov s vlasmi a už ich na sebe nikdy neuvidím?”. Začala som si uvedomovať, čo som cítila v práci, pri ľuďoch. Tieto pocity prišli až keď som bola naozaj sama.

Rovnaké pocity strachu a neistoty s obrovskej zmeny dnes zažívame všetci. V čom ťa tvoj príbeh posilnil do dnešných dní a čo by si nám poradila?

Je to niečo nové, z každom z nás to vyvoláva strach a neistotu. Moje rady?

  • Ja sa snažím vypočuť si veľa názorov – odborníkov ako sú vedci, profesori, zdravotníci, názory tých, čo vydávajú rozhodnutia. A potom si z toho poskladať ten svoj názor vo svojej realite a neprepadať panike. 
  • Máme čas nájsť si priestor sami na seba. Čo ale nie je jednoduché. Častokrát nevieme, čo s tým časom máme robiť, ako máme byť sami so sebou. Musíme sa to naučiť, zabudli sme na to, a to je aj dobre na tejto situácii, že nám to pripomína, lebo každý by mal začať od seba.
  • Pre mňa bolo prvým krokom vyrovnanie sa s tým, čo ma stretlo. Absolvovala som rôzne cvičenia, uvoľňovanie emócií, dýchacie cvičenia, ktoré uvoľňovali nevysporiadané staré veci v nás.
  • A objavila som nové pocity, na ktoré som sa potom sústredila. Sebalásku a sebarealizáciu.
  • Treba začať od seba. Najprv zmeniť to, ako sa pozeráš na veci ty a začať tú zmenu na malom kúsku – na samom sebe, a až potom ju požadovať po okolí.

Išla si do absolútnej zmeny, vystavila si sa extrémnej situácii. Z niečoho, čo ti bránilo prijať “ samu  seba” si však dokázala vybudovať príležitosť nielen pre seba, ale aj pomoc pre iných.  Začala si vlastný podnikateľský nápad. Ako sa to stalo?

Začala som stretávať iný druh ľudí, dozvedela som sa, že ma vnímajú veľmi pozitívne…. zažili ma už v novej podobe, bez vlasov, a brali ma. Začala som si uvedomovať, že možno ten výzor nie je taký dôležitý. Že na ľudí pôsobím stále pozitívne kvôli mojej vnútornej energií, že si môžem pripadať krásna aj s novým výzorom. Začala som objavovať sebalásku. Pozor, nie je to sebectvo, ale sebaláska, mať rád seba takého, aký som.

Tým, že ma postretla táto skúsenosť a choroba, hľadala som čisto pragmaticky nejaké pokrývky hlavy, ktoré by mi dovolili zakryť môj stav a zapadnúť. No neskôr som začala túžiť po niečom “peknom”, čo by mi napriek všetkému, dovolilo cítiť sa opäť žensky.  Začala som nosiť rôzne šatky, ladiť si ich k oblečeniu, hľadala som niečo pohodlné a čo bude dobre vyzerať. 

 

Keď som prišla som na Srí Lanku, obliali má krásne farby, plné a pestré. Nakúpila som látky a 3 mesiace som chodila do miestnych krajčírstiev  a hľadala niekoho, kto so mnou premení moju ideu na produkt.Toto všetko mi pomohlo vysporiadať sa so svojím ochorením lepšie. Dnes vediem vlastnú značku MOONLOU , snažím sa dodávať stratený zmysel pre ženskosť a dôveru v samu seba zdravým aj chorým ženám. Každá z nás niekedy zažije, keď sa necíti sama sebou. Keď stráca svoje ja. Prečo som si vybrala tieto 2 cieľovky? Chcem mazať bariéru medzi tým, kto má vlasy a kto nie, podstata je niekde inde. Problémy môžeme mať vo svojom vnútri rovnaké. Šijem turbany a šatky do nemocničných lekárni aj na fashion weeky a fashion trhy. 

Negativum na začiatku som otočila na niečo, čo dokáže priniesť pozitívum, ale najmä, ten pocit a tú energiu som znásobila. Tvorím niečo krásne, pekné, pre niekoho módny doplnok. Pre niekoho to, čo zvýrazňuje a dodáva človeku inakosť.

  • Čo je Lujzinou aktuálnou osobnou výzvou?
  • Aké ďalšie tipy, ako sa vysporiadať sama so sebou skúsila?
  • Čo spôsobilo, že napriek bombovým útokom ostala na Srí Lanke neplánovane ešte ďalšie mesiace?

O tom všetkom a ďalších krásnych myšlienkach sa dozviete v našom videorozhovore s pozitívnou Lujzou. Ďakujeme za inšpiráciu.

 

Páčil sa vám članok? Dajte o ňom vedieť aj ostatným.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *